Bankovníctvo, automobilový priemysel, sklady, samospráva, školstvo aj výroba. Na prvý pohľad rozdielne svety, no všade sa opakoval rovnaký problém: schopní ľudia trávili priveľa času rutinnou prácou, ktorú mohol prevziať dobre navrhnutý systém.
Skúsenosti z praxe
Jaroslav Krč prešiel rôznymi pracovnými prostrediami na Slovensku, v Spojenom kráľovstve a Rakúsku. Spoznal obchod, vedenie ľudí, administratívu, vzdelávanie aj každodennú realitu výrobných prevádzok. Práve tam pochopil, že digitalizácia nemá začínať otázkou, aký softvér firma potrebuje. Má začínať otázkou, čo už ľudia nemusia robiť ručne.
Spojenie s technológiami sa začalo oveľa skôr
K počítaču si prvýkrát sadol ako päťročný. Na strednej škole vytvoril so spolužiakom jeden zo svojich prvých skriptov — natoľko účinný, že na pol dňa odstavil celú učebňu informatiky. Nebol to ešte premyslený systém, ale už vtedy ukázal silu niekoľkých riadkov kódu: malý zásah dokáže ovplyvniť celé pracovné prostredie.
Od večerného štúdia k vlastným systémom
V roku 2017 sa popri zamestnaní vrátil k štúdiu informatiky. Po večeroch vyvíjal prvé programy, skladal vlastné roboty a učil ich robiť prvé kroky. Nasledovalo odborné vzdelávanie v oblasti vývoja aplikácií, webových technológií, databáz, infraštruktúry a kybernetickej bezpečnosti.
Najprv bezpečnosť. Potom vzdelávanie
Prvé profesionálne projekty sa zameriavali na bezpečnostný softvér. Neskôr pribudlo vyučovanie programovania a v roku 2023 vedenie projektu RedBlue Academy. Práca so študentmi priniesla zásadu, ktorá je súčasťou RedBlue dodnes: ak systém nemožno zrozumiteľne vysvetliť človeku, ktorý ho nevytvoril, ešte nie je dokončený.
V roku 2026 vzniklo RedBlue
Ako samostatná spoločnosť spojilo skúsenosti z praxe, vývoj, kontrolu a automatizáciu do jedného celku. Nie s cieľom pridávať firmám ďalšie nástroje, ale odstraňovať rutinu, prepájať roztrieštené procesy a dávať ľuďom viac priestoru na rozhodnutia, pri ktorých sú skutočne potrební.
Zlomový moment
Karty na trhu sa rozdali nanovo.
Ešte donedávna sa vývoj softvéru plánoval na dlhé mesiace alebo roky. Vyžadoval veľké rozpočty, početné tímy a ochotu prispôsobiť firmu možnostiam hotového riešenia. S príchodom silných modelov umelej inteligencie sa tento pomer zmenil.
To, čo bolo pre menšiu firmu príliš drahé alebo vzdialené, možno dnes pri vhodnom projekte navrhnúť, vytvoriť a overiť v priebehu dní či mesiacov. Softvér na mieru už nemusí byť výsadou veľkých spoločností. Môže presne kopírovať spôsob, akým firma pracuje — a postupne preberať kroky, pri ktorých človek neprináša nové rozhodnutie.
Otázka už neznie, či si firma môže dovoliť automatizáciu. Dôležitejšie je zistiť, čo všetko môže prestať robiť ručne už dnes.
Administratíva sa mení ako prvá
Každá firma má procesy, ktoré možno automatizovať. V administratíve sa výsledok môže prejaviť veľmi rýchlo: údaje sa prenesú bez prepisovania, dokument spustí ďalší krok a systém upozorní človeka iba vtedy, keď je potrebné rozhodnutie.
Výroba má vlastné tempo
Pri výrobných procesoch zostáva tempo spojené aj s fyzickým svetom. Stroje, snímače a ďalšie komponenty treba vyrobiť, dodať a zapojiť. Softvérová časť však môže vznikať súbežne — presne podľa procesu, ľudí a technológií konkrétnej prevádzky.
AI je zrýchľovač. Nie náhrada za pochopenie.
Rýchlejší vývoj ešte automaticky neznamená lepší systém. Umelá inteligencia dokáže výrazne skrátiť cestu od myšlienky k funkčnému riešeniu, ale sama nevie, ktorý proces má pre firmu skutočnú hodnotu, kde musí zostať ľudská kontrola a aké následky môže mať nesprávne rozhodnutie. Preto nezačíname technológiou. Začíname pochopením práce, ktorú má technológia prevziať.
„Technológia má prevziať rutinu. Človeku má zostať rozhodnutie, zodpovednosť a priestor vytvárať niečo hodnotnejšie.“